Môj názor k článku v denníku Sme o kvalite bratislavských reštaurácií

Povôdný článok na adrese: http://bratislava.sme.sk/c/5147951/pavel-pospisil-bratislavske-restauracie-katastrofa-a-zlodejina.html

Priateľ, veľmi dobrý slovenský šéfkuchár a známy televízny kuchár sa ma niekedy v januári spýtal, či som čítal v denníku Sme článok o bratislavských reštauráciách. Pre nedostatok času a plné vyťaženie v penzióne som sa k odporúčanému článku dostal až tento týždeň.

Toto je môj názor, ktorý súčasne priateľovi šéfkuchárovi posielam :

Pred nedávnom v dobe prvého „ šrotovného“ som si vypočul vyjadrenie známeho českého moderátora : „Slováci, tí sa asi všetci zbláznili, kupujú si Dácie.“ Aká bola pravda ? Asi taká, že všetkých ostaných automobilových značiek sa predalo niekoľkonásobne viac ako Dácii. A takto podobne chápem aj spomínaný článok.

V článku zovšeobecňované fakty o bratislavských reštauráciách sa premietajú do zhluku právd, poloprávd a neprávd o úrovni celoslovenskej gastronómie.

Inteligentný čitateľ si asi uvedomí, že v tomto kompiláte sa pod ťarchou pochybných faktov utápa aj to, čo je v ňom pravdivé, to, nad čím sa treba zamyslieť a popracovať, aby sa úroveň nášho pohostinstva rýchlejšie pohla dopredu. Verím však, že sa nájdu aj takí čitatelia , ktorí po prečítaní článku začnú tlieskať a mydliac si ruky v mysli hovoriac ale im to dal !

Z článku a súvisiacich materiálov som sa dozvedel

Že všetci robia zapekané baklažány s cukinou.

Že v Bratislave sú len 4 použiteľné reštaurácie, z toho na úrovni len jedna.

Že všetci kopírujú zahraničnú gastronómiu a nikde pritom neboli.

Nikto z nás nevie viesť podnik hospodárne.

Na Slovensku sa nikde nedá kvalitne najesť, hostia nenájdu ani len kvalitný guláš.

Bratislavské METRO je výsmech civilizácie.

Naši kuchári nič nevedia, nedokážu spraviť ani len knedle.

Že u nás všetci asi spia.

Kalkulácie a gramáže sú byrokratické blbosti.

Oblohy nikto nežerie, lebo sú hnusné.

Že v Nemecku sú prílohy k jedlám a dochucovadlá zadarmo.

Lumpárna a zlodejstvo sú typické pre túto krajinu.

Problém na Slovensku je –nenažranosť a hon za mamonom.

Služby v reštauráciách na Slovensku sú hrozné a v Európe ojedinelé.

Aspoň stručne sa okrajovo dotknem niektorých problémov z článku a vyjadrení pána Pospíšila.

Čo je podľa môjho názoru v článku pravdivé

Asi len to, že reštaurácie v Bratislave nie sú to pravé orechové.

V priemere úroveň pohostinstva v Čechách je vyššia ako na Slovensku. Tradícia hrá aj tu svoju úlohu a je nezanedbateľná. V dobe, keď za Rudolfa II Čechy a najmä Prahu navštevovali šľachtické rody z celej Európy aj so svojimi kuchármi a v dobe, keď začali rozkvitať známe české kúpeľné mesta v prevažnej miere navštevované bohatou klientelou zo zahraničia, sa na Slovensku poľovalo a pestovali zemiaky. Potom, skromne upravené suroviny konzumovala šľachta , zemania aj poddaní.

Je na škodu veci, že hlavne v Bratislave sa doba od roku 1989 nevyužila na postupné vyrovnávanie úrovne pohostinstva medzi susediacimi krajinami . Jednodňoví turisti, ktorí prevažne navštevujú Bratislavu z neďalekej Viedne a staromládenecké rozlúčky írskych mladíkov asi nemotivovali dostatočne majiteľov reštaurácii v smere približovania sa k „ šternovým reštauráciám“ . Domáci klienti v prevažnej miere uprednostňujú lokálnu kuchyňu. V súčasnosti na kvalitu služieb v nemalej miere prispieva kúpna sila domácich hostí. Je pravdou , že v Prahe prosperujú viaceré veľmi kvalitné reštaurácie. Bratislava je chudobnejšia na klientelu, ktorá kvalitnú reštauráciu, napr. s ponukou degustačného menu alebo avantgardnou kuchyňou, reštauráciu s veľmi dobrými službami ocení a pravidelnejšie navštívi.

Domnievam sa, že aj tie skutočne možno 2-3 kvalitné budú mať problémy , keď budú odkázané len na zisk z vlastnej produkcie a kuchárského umenia. Bude sa im asi ťažko žiť, keď si nezískajú na podporu silnú finančnú skupinu alebo gurmánských sponzorov. Je možné, že dopadnú asi tak ako tie v minulom roku - uzavreté reštaurácie s Michelinovými kuchármi v Rakúsku.

V Bratislave sú však reštaurácie s regionálnym výberom, ktoré majú svojich štamgastov. Nedostanete tam síce teľací brzlík , grilovaného homára alebo terinu s husacou pečeňou. Ale dobrú domácu kuchyňu bez magi a vegety si môžete dopriať.

Husacina v Chorvátskom Grobe je samostatná kapitola. Je známe, že reštaurácie si tu kupujú suroviny zo samostatného chovu a následná úroveň pohostenia záleží už len od majiteľa reštaurácie.

Keď máte pech a nenatrafíte na správne meno, tak sa necítite príjemne. V Grobe sú reštaurácie, ktoré však majú svojich dlhoročných hostí. Pán Pospíšil - nemecký kuchár pravdepodobne nepochopil, že Husacina v Grobe nie je len o jedle ,, posedieť si na sedliackom dvore v hlučnom prostredí v stiesnených pomeroch“ má tiež svoju, dá sa povedať až trhovo-hodovo priťahujúcu atmosféru, ktorá je zaujímavá pre návštevníkov, podobne ako to býva napr. na vinobraní... Moji známi, ktorí tam chodia, neočakávajú stopercentnú gastronómiu, je to ako keď idú napr. na púť alebo populárne trhy . Tu im veru často nezáleží na tom, či Vám donesú servítku z damašku alebo z Harmanca.

Čo nie je pravda

1. Nedávno som navštívil výborného nemeckého kuchára v Munsteri, v Nemecku. Chýbala mu drobnosť do kuchyne, tak prvé čo bolo hneď ráno, išli sme do neďalekého Metra na nákup. Porovnával som Metrá a jednoznačne môžem potvrdiť, že kvalita tohto Metra v ničom nepredchádzala Metro Bratislavské.

V Bratislavskom Metre nenakupujem často, ale mám len dobré skúsenosti. Vždy som tam nakúpil suroviny, ktoré potrebujem v dobrej kvalite, či už išlo o argentísku roštenku, mušle sv.Jakuba, tuniaka, lososa alebo zeleninu.

2. Z iného článku som sa dozvedel, že slovenský kuchár zo 4 kg teľacieho stehna vyreže 40 dkg a zvyšok zahodí. Desaťročia pracujem v gastronómii, ale to sa mi zatiaľ nepodarilo vidieť. To si veru žiadny podnik nedovolí. Ekonomicky sa hospodári vo väčšine slovenských súkromných reštauráciách aspoň tak dobre ekonomicky, ako v Nemecku. /Je pravda, že predjedlom z hlavy z lososa nezarobíme na kúpu celej ryby, ako to tvrdí kuchár v inom interviu./

3 . Vo veci kalkulácie a gramáže. Pýtam sa, prečo sa v nápojovom lístku uvádza množstvo alkoholu ? / 0.04,0.02.... Ale váha jedla v jedálnom lístku nie ? Každá reštaurácia je podnik so vstupnými surovinami, výstupným produktom a predajom. Tu všetko podlieha ekonomike, všetko musí byť zúčtovateľné. Kalkulačné listy v Nemecku sú podobné ako tie naše. Reštaurácie tam vačšinou hlavné jedlá kalkulujú aj s prílohami a ochucovadlami, šalátom, oblohou. /Jeden z nemeckých vzorov prikladám. / Preto tvrdenie, že príloha je v Nemecku zadarmo a v jedálnom lístku sa neuvádza, nie je určite pravdivé a je zavádzajúce.

Nemecké reštaurácie nie sú žiadna charita a anarchia kde Jano zje kilo mäsa a Jožo zase 10 knedlíkov a len aby boli spokojní kuchár im to bez mihnutia oka naloží na tanier a majiteľ daruje . V Nemecku Vám nikto nič zadarmo nedá. Je pravda že občas dostanete pozdrav z kuchyne , väčšinou keď tam prídete ako ešte neznámy hosť . Všade a vždy pri reklamácii jedla sa jedlo neúčtuje a pripraví sa nové. / To sa však rozmáha aj u nás ./

4. Hodnotiaci nemecký kuchár pán Pospíšil nepozná Slovenskú Gastronómiu, a tá čo je v Bratislave, asi nebude špička ľadovca...

Aj keď nemecký kuchár chodil do školy v Piešťanoch, špeciality a jedlá regiónov mu robia problémy, preto nenašiel dobré bryndzové halušky v Bratislave. Guláš ani knedle nepatria medzi typické slovenské jedlá. U nás nielen každý región, ale skoro každá dedina má svoje špeciality. / Napr. bryndzové halušky vo Važci sú iné ako v Liptovskom Jáne.../ Na Slovensku sú veru reštaurácie, ktorým na mene záleží, kde sa pripravujú domáce palacinky, pečú domáce zákusky, vyrába domáca zmrzlina.

V čom sa dá polemizovať

- Kuchár minútkar. Slovenskí hostia, poľskí aj maďarskí, ktorých je väčšina, nemajú záujem si objednať hotové jedlá z jedálneho lístka - preto sa tieto nie celodenne neponúkajú , tie sa pripravujú len ako menu, najmä k obedu. Domáci hostia po skúsenostiach so závodnými jedálňami, jedálňami ROH, školskými jedálňami , keď prídu do podniku, chcú si vybrať každý podľa svojej chuti. Chcú niečo čerstvé, niečo čo neleží u kuchára v hrnci, na peci, alebo regenerované v konvektomate možno aj niekoľko hodín. / Pritom to ani nedovoľuje HCCP./

- Prečo hosťovi neponúknuť už v jedálnom lístku napr. hydinové mäso na rôzny spôsob? Prečo mu vnucovať len to, čo sa už dopredu uvarilo? Prečo by sa mala hosťa opýtať až servírka pri stole /citujem kuchára z Nemecka / aké kuracie mäso si dá – ako mu ho pripraviť? Hosť nie je komputer a na zatlačenie tlačidla hneď neodpovie, keď si to môže dopredu pokojne rozmyslieť, a potom vybrať z ponuky. V prípade, že kuchár používa pri príprave jedál produkty, napr. v kvalite IQF, a na to, čo ponúka je pripravený, má k dispozícii kvalitnú techniku a vie ako jedlo pripraviť, nie je problémom kvalitné jedlo rôznej chute za krátku chvíľu vyhotoviť.

- Polemizujem s názorom že keď je v zime v jedálnom lístku niečo s čerstvým napr. špenátom, tak je to zavádzanie hosťa. Dnes veru nielen v Metre, ale aj na iných miestach dostanete kúpiť čerstvý špenát, ktorý použijete k príprave jedla. /Nemecký kuchár vo svojom jedálnom lístku pritom ponúka v januári čerstvé dubáky. V Nemecku je to OK a na Slovensku sa to kritizuje ??/

3. Oblohy - tu je priestor na polemiku. Zatiaľ sa väčšina reštaurácií riadi podľa toho, čo je lepšie predajné a čo požaduje zákazník /Verím, že dodatková miska so šalátom namiesto oblohy je dobrý nápad a povesť reštaurácie určite vylepší./ Moderná gastronómia odporúča inú úpravu taniera ako to bolo v nedávnej minulosti. Záleží to však aj od druhu jedla, tvaru taniera, náročnosti klientely, poradia chodu.....

Väčšina slovenských, poľských, českých hostí chce mať plný tanier a sú sklamaní, keď sa jedlo podá bez oblohy. Naviac vhodne zvolenou oblohou a jej dochutením môžete zlepšiť nielen estetický dojem. Je pravda, že avantgardná kuchyňa, nové technológie prípravy jedla, Sous vide a molekulárna gastronómia otváraju iný priestor ako jedlo na tanieri upraviť.

Na Slovensku v prevažnej miere podávané jedlá, ich úprava, sa esteticky odlišujú a nie všade a vždy spĺňajú nároky z nemeckých „šternových“ reštaurácií. Nemecká, kanadská, francúzska klientela je náročnejšia ako slovenská, ale na druhej strane vie oceniť, keď sa jej podá chutné jedlo s prívetivou obsluhou. Bol som svedkom, keď francúzski hostia v reštaurácii na znak spokojnosti tlmočili servírke, že budú musieť navrhnúť inšpektorom od Mišelina, aby reštauráciu pri ceste na Slovensku navštívili.

Fetiš Michelinova hviezda

Vylistoval som si Range Liste kuchárov, ktorí majú oprávnenie deklarovať ocenenie - vlastníctvo hviezdy od Michelina v Nemecku, /Sternekoch/. Meno nemeckého kuchára som tam však nenašiel . Dotazoval som sa priamo v Nemecku. Odpoveď prikladám v prílohe.

Podmienky pre udeľovanie tohto ocenenia pred 20-30 rokmi boli podstatne menej náročné ako sú teraz. Veľa kuchárov so zvyšujúcou náročnosťou nevládalo držať krok, a tak o ocenenie prišli, zatiaľ čo druhí získavali ďalšie hviezdy.

Na udržanie významného ohodnotenia kvality potrebujete nielen stopercentné kuchárske umenie, ale musíte týmto umením, svojou osobnosťou osloviť klientelu, sponzorov, aby Vám pomohli ísť dopredu. Tu musíte mať v reštaurácii vynikajúci team, a veru nebudete mať čas odskočiť si z kuchyne pozrieť ani poslednú tretinu hokeja. Musíte mať lásku k jedlu, ľudom, estetike a snahu ísť ďalej a poznať viac a viac, inak si hviezdičku neudržíte.

Ono je ťažšie si toto hodnotenie udržať ako ho získať.

V konečnom dôsledku, vlastne môže byť za určitých okolností pre kuchára prijateľnejšie /záleží, čo chce v gastronómii dosiahnuť, či chce napredovať.../ nedržať krok s michelinovskou elitou, ale zaujať kvalitným jedlom na regionálnej úrovni a čiastočne žiť z dávnej slávy. Nebude musieť pozorovať, či pred hotelom nezastalo auto s ŠPZ KA... /V Karlsruhe je sídlo Michelin, a z tohto mesta boli vysielaní inšpektori na zisťovanie kvality reštaurácie. V Nemecku o tom kolujú dobré vtipy./ Potom bude môcť uplatňovať svoje novum a viesť reštauráciu podľa svojich predstáv a nemusí dodržiavať prísne pravidlá kontrolované inšpektormi : to si potom bude môcť napr. zmenu jedálnička prevádzať niekoľkokrát denne , mazať tabuľu s ponukou jedál, hosťom ponúkať to, čo sa práve podarilo odtrhnúť v záhradnom záhone, alebo čo manželka práve priniesla z trhu. Ale potom sa prepracuje na úroveň napr. hospody vo Veľkej Býteši pri Brne – všetka česť, bude tu síce kvalitné jedlo s prijateľnou cenou, ale na hviezdičku to stačiť nebude. /Môže si zaslúžiť aj iné ocenenie, ktoré síce už nemá takú váhu, ale dá sa „dobre predať“ medzi určitou, nie práve najgurmánskejšou klientelou/. Dôležité je, že klientele, ktorá do podniku chodí, to vyhovuje. To je však ďaleko od “ hviezdnej reštaurácie „ /pripúšťam však, že jedlo môže byť aj v takej hospúdke - gaststäte chutné, domácke, pripravené so srdcom. Táto klientela Vám veru ale návštevnú knihu nenaplní. Šefkuchár však bude spokojný, bude mať za sebou spokojný team a hlavne spokojných hostí, ktorí sa opakovane vracajú, bude mať vyhradené stoly pre štamgastov, bude pripravovať pohostenia pre rodinné oslavy, obyvateľov okolia, svadby, mítingy, prípadne pre športovcov, keď na okolí nejakí sú. . . / Ceny jedál v tejto reštaurácii sú však iné, ako tie v “ Michelinovskej “. Tu však stojí otázka, či potom takýto „kuchtík“ má morálne právo hodnotiť gastronómiu krajiny ako celku.

Pri ocenení Michelin Stern, sa nejedná len o ocenenie kvality kuchára a jeho teamu, ale je spojené aj s ekonomikou a prínosom, ktorý očakáva vydavateľ od zverejnenia reštaurácie v sprievodcovi Michelin Guide premietnuté do počtu predaných kusov sprievodcu v krajine. Vydavateľ publikácie Michelin Guide nemá zatiaľ záujem o vydanie tohto sprievodcu pre každú krajinu /Na území bývalej NDR, prvá hviezda bola udelená až v roku 1995 vrátane Slovenska. / Prečo ? Jednoducho aj preto, lebo by sa nepodarilo predať požadované množstvo výtlačkov Michelin Guide na Slovensku. Tak ako sa to minulý rok stalo v Rakúsku./ A teda nemá záujem, aby sa na Slovensku hodnotenie kvality kuchárov takto označovalo. Nie je to teda len preto, žeby slovenskí kuchári nevedeli variť pre náročnú klientelu.

Poznám niekoľko veľmi dobrých mladých a ambicióznych slovenských kuchárov, ktorí by v prípade záujmu o vydanie Michelin Guide Slovakia takéto hodnotenie už pravdepodobne dostali. Zatiaľ mi nie je známe že by inšpektori od Michelina Slovensko navštívili. Praha sa už stala strediskom ich záujmu.

Pripomínam a myslím si, že v dobe pred 30 rokmi nároky na priznanie hviezdičky boli iné ako sú teraz. /Teraz nároky na kulinársku prácu a ekonomické zabezpečenie podstatne stúpajú./

Čo chýba na Slovensku

Viac reštaurácií, kde majiteľ reštaurácie je aj šéfkuchár, alebo kde celodenne dozerá na kvalitu jedla a úroveň pohostinstva.

V dobrej reštaurácii sa pracuje od rána do večera v snahe dať hosťovi len to najlepšie, povedať mu sme tu pre vás a urobíme všetko, aby ste boli spokojní a opäť sa k nám vrátili. Možno chýbajú kuchári, ktorí vyjdú z kuchynskej anonymity, prídu medzi hostí v perfektnom kuchárskom oblečení s logom a menom podniku na rondone a dotvárajú atmosféru pohody a domáceho prostredia v reštaurácii . Pozorujem však, že ich je na Slovensku stále viac.

Nedeliteľnou súčasťou ďalšieho pokroku v tejto oblasti je aj používanie nových technológií, kvalitných surovín, stále kvalitnejšieho technického vybavenia kuchyne, neustále vzdelávanie v renomovaných školách. Na tom by sa nemalo šetriť /napr. bratia Jorg a Dietmar Muller, Joachim Wissler, Johana Maier, Paco Roncero, Juan Amador, Viktor Stampfer.../ Nenechať sa nahovoriť na rýchlokurzy v rôznych Akadémiách varenia, ktoré vznikajú ako huby po daždi, a možno ani nie sú akreditované. Je potrebné vsadiť na osvedčenú kvalitu a nie na ľahko transparentných kecálkov. Nebáť sa, keď je možnosť vycestovať za skúsenosťami do renomovaných reštaurácii v Európe.

Kalkulácie a normy

Každá reštaurácia musí mať svoju dokumentáciu. /HCCP, Kalkulácie ,MTZ, Pokladňa, Recepty .../Napr. v HCCP sú vyšpecifikované suroviny, postupy spracovania a uchovávania jedál z hľadiska možnej kontaminácie. Toto považujem za správne. Kalkulačné listy. Nevidím dôvod, citujem, „že je to byrokratické“, podobne váhové množstvá na jedálnom lístku. Koncom roka som navštívil významné podniky v strede Prahy, všade na jedálnom lístku boli uvedené váhové množstvá. Zaujímavé je, že väčšinou za názvom jedla v zátvorke.

Aký je rozdiel, či uvediem váhové množstvo potraviny alebo na druhej strane množstvo alkoholu v nápojovom lístku /to sa predsa uvádza a nikto to nekritizuje, pritom zisk z predaja alkoholu v reštaurácií býva vyšší ako z predaja jedál./

Hosť vie, čo má dostať, či mu to vyhovuje, či to nebude veľa alebo málo. Nevidím v tom jeho urážku.

V každom dobrom podniku majiteľ pracuje so zásadou, aby sa hosť dobre najedol v kultúrnom prostredí a bol spokojný. Váha je uvedená aj orientačne, aby mal hosť predstavu o množstve jedla a na druhej strane, aby sa vedelo, ako sa hospodári v reštaurácii, aká je spotreba, čo bude potrebné objednať a ako sa to v ďalšom prenáša do nákladov, zisku, efektívnosti a správneho stanovenia ceny. Je však diskutabilné, či pri kontrole zistený rozdiel v gramoch by mal byť dôvodom pre postih. Surovina pri spracovaní mení nielen svoju textúru, ale aj váhu. Každé podnikanie je vložené do systému skladajúceho sa nielen z profesných, ale aj ekonomických pravidiel. Jednoducho nemôžete niekde v lese zastreliť jeleňa , napísať to na tabuľu pred vchodom do reštaurácie, pozvať hostí, povedať im jedzte koľko chcete, dostanem od Vás 100 euro. V tom nevidím pohostinnosť. To by mohlo viesť k anarchii v reštaurácii.

Stalo sa mi v Nemecku, a veru v dobrom podniku, kde mi dodatok zemiakového šalátu veru naúčtovali.

I keď pripúšťam, že kalkulácie v malej reštaurácii s pár stolmi by nemuseli byť také exaktné, pokiaľ si to vie šéfkuchár sám manažovať. To však bude vyžadovať väčšie nasadenie a účasť šéfkuchára na celom materiálno-technickom zabezpečení. Čo v konečnom dôsledku môže ubrať sily pri kreativite a príprave jedál. Pracovať bez kalkulácie v reštauráciách s viacerými stolmi a prevádzkami, myslím si, nie je správne a je nemožné.

Čo sa týka príloh, ich cena by sa možno dala zahrnúť do hlavného jedla, ako to je v reštauráciách v Nemecku. Tam je to kalkulované v kalkulačnom liste.

V prípade, že príloha má samostatný kalkulačný list, nech sa jej cena uvádza v jedálnom lístku. Je to aj ekonomická otázka.

Čo sa týka ochucovadiel, bohužiaľ mentalita zatiaľ ešte väčšiny hostí /to je jedno, či sú českí, slovenskí alebo poľskí/ je taká, že si dajú na tanier napr. kečup Heinz v množstve, z ktorého polovica aj tak zostane na tanieri. A preto ho mnohé reštaurácie kalkulujú samostatne. Dali by sa zakalkulovať do ceny, niektorí slušní hostia by však boli z uvedeného dôvodu cenovo znevýhodnení.

Tiež to závisí od toho, s akým rabatom pracujete pri hlavnej surovine. Myslím si, že keby boli hostia viac spolupatriční s reštauráciou / alebo lepšie vychovaní /, tak ako je to v Nemecku, určite by sa ochutiny kalkulovali inak.

Pozrel som si www stránku pán Pospíšila :

Bol som prekvapený a sklamaný hlavne nekvalitnými fotografiami jedál . Podľa môjho názoru až v lacnej amatérskej kvalite. / Tu by asi pán Thomas Ruhl majiteľovi poklonu nezložil./ Myslím si, že grafická úprava stránky v porovnaní s ostatnými „šternovými reštauráciami“ má čo doháňať.

Kniha hostí so skromným záznamom: dva príspevky, z toho jeden od dlhoročného priateľa, ktorý sa pochvalne vyjadruje o kvalite služieb a jedla v reštaurácii, druhý sa týka gratulácie k novej web stránke.

Aktuálny jedálny lístok: vo februári je ten istý ako v januári, obsahuje hlavné jedlá a aj minútky,/ napr. hríby dubáky,kritika slovenskej reštaurácie označuje ako nevieryhodné letné plodiny ponúkať v zime /.

Jedálny lístok celkom zaujímavý, pestrý všetkých chutí. Februárové menu - , možnosť vybrať tri alebo 4 chody. Výborná široká ponuka vín z Vínnej Karty. / Maďarské Cabernet Savignon r.v.2002, žiadne moravské alebo slovenské vína./ Možnosť objednávky degustačného 8 chodového menu. /toto u nás bohužiaľ skoro všade chýba/ Výborná ponuka domácich zákuskov. Verím, že kvalita jedál bude vysoká. Vzhľadom k tomu že v jedálnom lístku sa nachádzajú aj hotové jedlá, ktoré sa podľa môjho názoru neskonzumujú denne. Zaujímalo by sa ako sa pri nich dodržuje HCCP.

Jedlá cenovo v priemere 18.5 EUR/porcia.

S úctou pozdravuje

Jožo Stanislav Liptovský Ján 28.2.2010. Tel. 0905211772